dostupné rodinné 7-miestne MPV (nafta, 2.0 VCDi, 120 kW, 360 Nm, 6-st. prevodovka, 7 750 km)

Technické parametre

Chevrolet Orlando už nenesie ťarchu nie veľmi populárnej značky Daewoo, hoci sa vyrába v jej bývalých závodoch v Kórei. Orlando pôsobí mohutne až americky, a americkú má aj cenu. Základom Orlanda je sedemmiestna verzia. Iná vlastne ani neexistuje.

Prečítajte si: Nový Chevrolet Orlando (13. 12. 2010)

Štandardná výbava LS za 15 000 eur (1.8 16V) obsahuje ABS, stabilizačný systém ESC, 6 airbagov, 16” kolesá 205/60, elektrické predné okná, sedem plnohodnotných sklápateľných sedadiel, lakťovú opierku v druhom rade sedadiel, kryt batožinového priestoru, alarm a rádio so schránkou a podporou CD, MP3, AUX a štvoricou reproduktorov. Môžete si ju za pár stoviek navýšiť na verziu LS Plus s mechanickou klimatizáciou a výduchom na zadné sedadlá navyše. Až vo výbave LT za 16 200 eur (1.8 16V) dostanete nielen výškovo, ale aj hĺbkovo nastaviteľný kožený volant, elektrické zadné okná, zadný parkovací senzor, predné hmlovky, a palubný počítač. LT Plus ponúka navyše automatickú klimatizáciu, lepší audio systém a zliatinové disky.
Výbava LTZ za 17 400 eur (1.8 16V) ponúka už aj dažďový senzor, modré podsvietenie, 17” disky, tempomat, chrómové lemovanie okien, sieť v batožinovom priestore a elektrické sklápanie spätných zrkadiel. Príplatok za naftový motor je až 2500 eur, no Orlando 2.0 VCDi v najvyššej výbave LTZ bez problémov kúpite už za menej než 19 tisíc eur aj s metalízou. A to je veľmi zaujímavá ponuka.

Prečítajte si: Nový Chevrolet Orlando naživo (26. 1. 2010)

Z konkurentov mi k Orlandu najviac pasuje VW Touran. Ten je však o 25 cm kratší a pod 20 tisíc eur sa zmestí len s motorom 1.2 TSI a základnou výbavou. Za porovnateľnú cenu je k dispozícii množstvo iných sedemmiestnych vozidiel. A niektorým by ste tých sedem miest možno ani nehádali. Napríklad Peugeotu 308 SW s presklenou strechou a dvojitými dverami batožinového priestoru.

Chevrolet Orlando: aktuálne ceny, výbava a porovnanie s konkurentmi

Ale poďme radšej k priamym konkurentom. Peugeot 5008 s motorom 1.6 HDi začína cenovkou 18 900 eur, už Zafira 1.7 CDTI začína na cene 17 430 eur, resp. ju vo výhodnej Edícii 20 rokov dostanete za 19 130 eur, sedemmiestny Renault Grand Scénic 1.5 dCi začína na cene 18 790 eur. Z toho všetkého vyplýva, že Orlando 2.0 VCDi od 17 300 je veľmi zaujímavou ponukou a cenou mu konkuruje len stará Zafira.

* Nami meraná minimálna šírka plochy (cesty) potrebná na jednorazové otočenie.
** Nami meraný údaj za vodičom strednej postavy (176 cm, 85 kg).

Chevrolet Orlando 2.0 VCDi je ťažké sedemmiestne MPV s dizajnovými prvkami SUV. So svetlou výškou 12 cm sa však o aute do terénu nedá ani hovoriť, a tak ostaňme len pri tom rodinnom minivane. Hmotnosť 1,71 tony (podľa techničáku) naznačuje, že naftový agregát bude pre Orlando tým pravým. S benzínovým 1,8-litrovým štvorvalcom je však Chevrolet Orlando o vyše sto kilogramov ľahší, motor sa podstatne rýchlejšie zohrieva, pochváliť tiež treba sprevodovanie…a tak na rozvoz detí po meste či častú jazdu po obciach a okreskách bude benzínový motor zaujímavou alternatívou. Aj kvôli nadobúdacej cene. Prvé dojmy z Orlanda 1.8 nájdete v článku Chevrolet Orlando naživo.

Nosnosť strechy je dostatočná (100 kg), prekvapí aj maximálna povolená hmotnosť nebrzdeného prívesu – 750 kg pre obe motorizácie. Nosnosťou 560 kg patrí Orlando k tým schopnejším vozidlám, taká Alhambra 2.0 TDI však unesie až 650 kg nákladu a pasažierov.

Mohutné MPV s dĺžkou 4,65 m nebude primárne určené na parkovanie v mestských uličkách. Dĺžkou sa takmer zhoduje so starou Alhambrou, nová je o dvadsaťdva centimetrov dlhšia. Zadné parkovacie senzory s výhradne zvukovým upozornením nepatria k najkvalitnejším, ale i tak pomohli. Parkovacia kamera by v Orlande potešila ešte viac; inšpiráciu treba hľadať v modeloch Kia a Hundai.

Pred odjazdom z parkoviska si všímam dvojicu dvojitých zadných obrysových svetiel. To poteší. Do kufra hodím tašku a trochu sa zľaknem zvuku dverí batožinového priestoru. Tabuľka s evidenčným číslom na nich robí pri zatvorení poriadny hluk a dvere sú navyše ťažké. Nevadí, zatváranie ostatných dverí už našťastie nepekné zvuky nesprevádzajú a špeciálna páska by mohla vyriešiť aj treskot zadnej značky.

Batožinový priestor má normálny rozmer až po sklopení sedadiel v treťom rade. V zadnej časti batožinového priestoru, medzi jeho zadnou hranou a sklopenými sedadlami tretieho radu, sa nachádza praktická priehlbina s odklápateľným krytom, ktorú využijete na uloženie igelitiek s nákupom. Praktické. Výška jednoduchej rolety už na mňa veľmi prakticky nepôsobí, výrobca ju umiestnil zbytočne nízko.

V interiéri sa cítim dobre. Sedadlo je veľmi príjemne tvarované, volant tiež, palubovka je v príjemnom štýle moderných Chevroletov a podsvietenie prístrojov je pekne modré. Regulácia intenzity podsvietenia je pohodlná a intuitívna, maximálny jas podsvietenia prístrojového panela mi však cez deň akosi nestačil. Otvorením dverí sa rozsvieti len lampička nad sedadlami v druhom rade, a tak je večer vpredu naozaj tma. Pomôžu dve ručne ovládané lampičky, ktorých výhodou je ľahké nahmatanie ich vypínačov.

Už v prvý teplý jarný deň ma mrzí absencia dojazdov okien smerom hore. A pritom smerom dole idú všetky okná automaticky. Zvláštne. Tak isto mi v Orlande chýba automatický zámok po rozjazde. Našťastie je tlačidlo zamknutia vozidla dostatočne výrazné a jasné.

Predný sedák je dlhý nadštandardných 53 cm, zadný priemerných 49 cm. Okrem nadštandardnej dĺžky sedáku a príjemnému tvarovaniu sedadla oceňujem aj menšiu lakťovú opierku pripevnenú k operadlu s regulovateľným sklonom v niekoľkých úrovniach. Takto si ju prispôsobí naozaj každý. Operadlá predných sedadiel ovládate pákovým mechanizmom typickým skôr pre japonské autá. Oproti kolieskovému ovládaču je nastavenie menej detailné, ale zato sklopenie operadla do krajnej polohy uskutočníte podstatne rýchlejšie než krútením “európskeho” ovládača.

Za mnou (176 cm, stredná postava) som medzi zadným a predným operadlom nameral 73 cm, ktoré sú typické pre nižšiu strednú triedu. Priestoru je však vzadu dostatok, nad hlavou som nameral vyše 10 cm, pred kolenami takmer 10 cm. Pochváliť musím aj príjemne vysoko umiestnenú lakťovú opierku v zadných dverách, poteší aj jednoduchá sklápacia lakťová opierka v strede. Sklon operadiel je regulovateľný, to oceníte najmä na dlhších cestách, kedy si budú chcieť zadní pasažieri trochu zdriemnuť. Na zadné sedadlá smeruje aj dvojica výduchov s regulovateľnou intenzitou prúdenia vzduchu. Pod nimi nájdete aj 12 V zásuvku vhodnú napríklad pre nabíjačku k mobilu alebo notebooku.

Šírka interiéru v lakťoch je nadštandardných 149 cm vpredu a 148 cm vzadu, šírku v ramenách nájdete už tradične v tabuľke. Ložná plocha batožinového priestoru po sklopení sedadiel v druhom a treťom rade je až 188 cm, pričom posunom predného sedadla spolujazdca dopredu a sklopením jeho operadla do krajnej prednej polohy docielite priestor pre predmety s dĺžkou až 208 cm. Pri posunutí predných sedadiel dopredu si na rovnej ploche môže pohodlne ustlať dvojica priemerne dospelých osôb (odhadujem do výšky 190 cm).

Sedenie v treťom rade so sedadlami dlhými len 42 cm je vhodné pre menšie postavy, napríklad deti. Ale to už musíte vyskúšať sami, keďže sedadlá v druhom rade nie je možné posúvať. Pri použití sedadiel v treťom rade môžete roletu uložiť do oblasti na zemi za sedadlami v druhom rade, no tým sa trochu komplikuje pohodlie nastupovania i sedenia ľudí v treťom rade.

Autorádio má príjemný zvuk, nestráca významne ani na reprodukcii hĺbok, ani výšok. Problémom môže byť nízka maximálna hlasitosť a veľmi jemné odstupňovanie. Našťastie je v nastaveniach prítomné nastavenie hlasitosti autorádia po štarte a prispôsobenie hlasitosti rýchlosti jazdy. To otravné pridávanie a uberanie hlasitosti trochu eliminuje. Do 120 km/h je totiž hluk vo vozidle naozaj malý a rastie len kvôli obtekajúcemu vzduchu na diaľniciach. Autorádio hrá aj po vypnutí motora až do momentu otvorenia dverí vodiča. To sa mi páči. Nechýba mu ani ovládanie na volante, kde sa nachádza aj tlačidlo Mute.

Aj tempomat, podobne ako autorádio, je odstupňovaný po malých krokoch (1 km/h), a tak jeho ovládanie vyžaduje trochu iný návyk. Odhliadnuc od tohto nedostatku sa mi s tempomatom pracovalo dobre. Ocenil som klasické mechanické tlačidlo pre jeho aktiváciu, a tak som ho nemusel spúšťať po každom naštartovaní motora. Stačilo len po dosiahnutí päťdesiatky na mestskej rovinke zvoliť SET, prípadne rýchlosť jemne doladiť valčekom smerom hore / dole. Pozor, Opel a Chevrolet nepoužívajú na volante valčeky v štýle koncernu Volkswagen, ale ide len o páčky v tvare valčekov. Má to svoje nedostatky i výhody.

Klimatizácia patrí k najpohodlnejším v triede a vôbec mi neprekáža, že je len jednozónová. Ponúka všetky podstatné funkcie, no pôsobila na mňa príliš agresívne. V nastaveniach vozidla nájdete aj intenzitu ventilátora klimatizácie (odporúčam minimálnu), aj zapnutie AQS (air quality system), aj automatické odhmlievanie predného a zadného okna. AQS je funkcia, ktorú ponúkajú vybrané modely koncernu FIAT alebo značky Volvo a veľmi dobre sa na ňu zvyká. Ide totiž o prepnutie vnútorného okruhu pri znečistenom vonkajšom ovzduší, napríklad pri jazde v smogu či za dvadsaťročnou Aviou.

Z vecí, ktoré mi na Orlande chýbali, som si zapísal:
- automatický zámok pri rozjazde,
- hill-holder, teda asistent rozjazdu do kopca,
- follow-me-home, teda zapnuté svetlá aj po vypnutí motora.

Poslednú menovanú funkciu som nahradil rozsvietením vozidla po odomknutí. Keď som odchádzal od auta k domu, vždy som auto zamkol, následne odomkol (rozsvietil) a pri vchodových dverách zase zamkol (zhasol).

Pochváliť musím stretávacie i diaľkové svetlá. I napriek tomu, že sú konštrukčne jednoduché, plnia svoju funkciu veľmi dobre. Menším nedostatkom je oneskorené prepínanie stretávacích a diaľkových svetiel. Kvôli tomu nie je možné protiidúcemu autu zablikať dvakrát či trikrát rýchlo po sebe. Smerovky ponúkajú aj môj obľúbený trojblik, ale je nimi možné bliknúť len raz, čo dnes mnoho značiek akosi ignoruje.

Aj keď som priaznivcom benzínových motorov, či už klasických alebo preplňovaných, tento naftový dvojliter som si obľúbil už v Chevrolete Cruze. Jeho výnimočnosť je totiž v ochote nechať sa podtáčať až na 1000 otáčok za minútu, čo je skôr výsadou benzínových motorov. A tak rovinky či klesania môžete v meste i mimo neho absolvovať tým najúspornejším spôsobom – zaradeným najvyšším možným prevodovým stupňom a spokojným “bafkaním” motora. Po meste som päťdesiatku udržiaval na “štvorke” pri 1100 ot./min. a motor proti tomu nijako neprotestoval. Pískanie turbodúchadla počuť už asi od 1300 ot./min., pričom žiadny výrazný turbo efekt sa nekoná. Nárast krútiaceho momentu je plynulý až do maxima pri 2000 ot./min. Nebyť ťažkopádneho (ale presného!) radenia, vedel by som si tento naftový motor predstaviť aj na dlhšie mestské trasy. Radiť totiž nie je nutné až tak často, motor znesie podstatne väčší rozsah; prakticky som jazdil v rozmedzí 1100 až 2500 otáčok, pričom s bežnými naftovými dvojlitrami musím meniť prevodový stupeň už pri 1500 ot./min., čo sa pri jazde v meste automaticky odráža na komforte jazdy.

Mrzia ma jemné vibrácie od motora po štarte aj na križovatkách. Naopak, pri jazde mestom, okreskami i pomalšom brázdení diaľnicami motor počuť len minimálne a hluk rastie až pri rýchlostiach nad 120 km/h, a to kvôli obtekajúcemu vzduchu. Orlando 2.0 VCDi nemá problém jazdiť ani rýchlosťou 160 km/h, pôsobí pri nej stabilne a spokojný motor aj vtedy točí len 2500 otáčok, takže všetko záleží len na vašej odvahe a ochote ignorovať hluk prúdiaceho vzduchu. Moja priateľka tvrdila, že sa v Orlande pri rýchlej diaľničnej jazde cíti ako v lietadle. Decentne modré podsvietenie prístrojov a k tomu len svišťanie vetra. Odporúčam vyskúšať, aj na mňa to pôsobilo trochu magicky.

Parametre motora (120 kW, 360 Nm) jasne naznačujú, že mu nemôže robiť problém ani plne naložené Orlando s hmotnosťou viac než dve tony. A je tomu tak. Prevodovka je ale chlapská, vyžaduje silu a trpezlivosť. Jej presné, no trochu dlhšie dráhy jednoducho potrebujú čas na preradenie. Orlando však na športové jazdenie ani nie je určené, takže to neberiem ako významnú výhradu.

Podvozok je vyvážený celkom dobre, možno by mohol byť ešte o čosi komfortnejší a lepšie odhlučnený. Od kolies občas počuť zbytočné zvuky, ktoré by som od rodinného auta takto mohutnej konštrukcie nečakal. Ale kto chce dokonale odhlučnené rodinné auto, nech rozmýšľa nad Alhambrou, ktorá je o pekných pár tisíc eur drahšia. Výhodou podvozka Orlanda je stabilita a malé náklony v zákrutách. Testovacie úseky som prechádzal rýchlosťami typickými pre dobrých zástupcov nižšej strednej triedy, a to je pre Orlando poklona.

Údaje po zohľadnení rýchlosti podľa GPS.

Zistený praktický priemer otáčania 10,9 m naznačuje, že Orlando bude v mestských uličkách trocha ťažkopádne. Stopový priemer otáčania 11,3 m patrí k tým najväčším medzi bežnými autami, ale to je dané veľkým rázvorom a menším natočením predných kolies.

Spotreba

Chevrolet Orlando bude v rukách rozumného šoféra pri normálnom jazdení spotrebúvať asi 6,0 – 6,5 l nafty na 100 km, pri častom vyťažení vozidla či rýchlych diaľničných jazdách dlhodobá spotreba môže prekročiť sedemlitrovú hranicu. Vyššie sa dostanú len mestskí používatelia. Orlando 2.0 VCDi je veľmi citlivé na jazdu plným mestom so studeným motorom. Vtedy spotreba rastie až ku desaťlitrovému priemeru. Motor sa totiž dlho zohrieva a musí neustále rozbiehať minimálne 1,7-tonový stroj. Na mestských rovinkách i okreskách spotreba prudko klesá, no na dochádzanie 10 km do práce určite Orlando s dvojlitrovým naftiakom určené nie je. Naopak, pri častých výletoch po Slovensku i okolitých krajinách bude Orlando vďačným partnerom s veľmi pohodlným sedením aj na dlhších trasách, dobrým výhľadom na cestu, tichým motorom s mimoriadne nízkymi otáčkami a úplne dostatočným výkonom.

Namerané spotreby:

9,2 l / 100 km – prvých 40 km po Bratislave s hustou premávkou

6,4 l / 100 km – 60 km normálnou večernou jazdou BA -> Dvorníky
6,1 l / 100 km – 60 km normálnou rannou jazdou Dvorníky -> BA
5,9 l / 100 km – 60 km normálnou večernou jazdou BA -> Dvorníky
6,0 l / 100 km – 70 km normálnou rannou jazdou Dvorníky -> BA (Petržalka)

6,4 l / 100 km – 52 km slušnou jazdou Dvorníky -> TT -> Dvorníky

6,4 l / 100 km – 180 km normálnou jazdou Dvorníky -> BA -> Dvorníky (z toho 60 km po Bratislave)
6,2 l / 100 km – 170 km normálnou jazdou BA -> Dvorníky -> BA (z toho 50 km po Bratislave)

Ako vidíte, v spotrebe som zaznamenal minimálne výkyvy; jazdili sme vo dvojici. Tieto údaje poslúžia najmä na porovnanie s inými autami v testoch na ZaVolantom.eu.

Rýchla jazda = jazda tesne nad limitmi (s občasným rizikom minimálnej pokuty, rýchlymi rozjazdami za koncom obce a pod.), po diaľnici reálne 130 – 135 km/h; Normálna jazda = tesne pod predpisovými rýchlosťami, ale bez zbytočných brzdení (včasného púšťania akceleračného pedála, keď vidím červenú v diaľke alebo nejakú neprehľadnú situáciu, sa už asi ťažko zbavím), po diaľnici reálne 120 – 130 km/h; Úsporná jazda = pomalé rozbehy, rozumné dojazdy, absolútne minimum brzdení, po diaľnici reálne okolo 110 – 120 km/h.

Môj tradičný večerný 18-kilometrový bratislavský okruh som kvôli majstrovstvám sveta v hokeji neuskutočnil, ale na alternatívnej 11 km trase u nás doma, ktorá sa vyznačuje podobným výsledkom pri väčšine testovaných áut, som dosiahol raz priemer 5,4 a raz 5,7 l / 100 km. Takže pod šesťlitrovú hranicu sa dostanete naozaj len mimoriadne úsporným dlhodobým šoférovaním, pri normálnej rozumnej jazde počítajte skôr so spotrebou 6 – 7 litrov, podľa situácie.

Krádeže, poruchy a bezpečnosť

Podľa portálu natankuj.sme.sk ukradli v roku štyri vozidlá značky Chevrolet, v roku 2011 zatiaľ ani jedno. Čo viac dodať? V rebríčku Auto Bild TÜV Report 2011 sa Chevrolet umiestnil v spodnej polovici, ale modely Aveo a Matiz majú s Orlandom skutočne pramálo spoločného. Cruze a Orlando sa v týchto rebríčkoch zatiaľ, pochopiteľne, nenachádzajú. Z8ruka 3, resp. 5 rokov (do 120 000 km) by vás však mala presvedčiť, že ide o kvalitné vozidlo. V testoch Euro NCAP získal v roku 2009 model Cruze mimoriadne dobré hodnotenie a veľa očakávame aj od Orlanda, ktoré nemeckými inžiniermi zatiaľ testované nebolo.

Hlavné klady

- priaznivá cena vozidla,
- mimoriadne vydarený naftový motor,
- veľmi dobrý volant a pohodlné sedadlo vodiča,
- po sklopení sedadiel do roviny ložná plocha za vodičom asi 188 cm, s prednými sedadlami v prednej polohe až 208 cm,
- žiadny vážny nedostatok, celkovo solídne auto.

Hlavné nedostatky

- chýba automatický zámok po rozjazde,
- chýba automatický dojazd okien smerom hore,
- pohotovostná hmotnosť vyše 1,7 tony,
- nízka svetlá výška vozidla (len 12 cm),
- len v sedemmiestnej verzii s menším kufrom (zatiaľ) bez rezervy,

Spokojnosť s autom: 9/10

1 – totálne nespokojný, 5 – priemer, 10 – maximálne spokojný

Záverečné zhodnotenie

Kvôli množstvu menších nedostatkov (absencia rezervného kolesa, automatického zámku po rozjazde, dojazdov okien smerom hore či prítomnosť vyššieho aerodynamického hluku na diaľnici) som nakoniec ubral z hodnotenia jeden bod, ale celkovo, aj po zohľadnení výbornej ceny, na mňa pôsobí Orlando v rámci svojej triedy veľmi dobre. Mimochodom, od leta by mal začať predaj Orlanda s rezervným kolesom, ktoré sa uchytí vzadu do vyhradeného priestoru v spodnej časti vozidla. Opýtajte sa na to svojho predajcu. Zmenou je aj servisný interval, ktorý GM všeobecne skracuje (žeby boom dlhých servisných skončil?) a v prípade Orlanda jdosahuje iba 15 000 km. Sedemmiestne autá sú prakticky určené pre 5 – 6 osôb, siedmich odvezú len bez batožiny, a to väčšinou nie je v záujme cestujúcich. Na Orlande ma preto trochu mrzí chýbajúca päťmiestna verzia, ktorá by potešila tých, ktorí hľadajú alternatívu pre tradičné kombíky nižšej strednej triedy napríklad na prevoz bicyklov, náradia či iného nákladu. Zadné sedadlá by mohlo nahradiť dvojité dno batožinového priestoru pre dosiahnutie roviny po sklopení sedadiel v druhom rade. Ale to už snívam. Orlando je skrátka dostupné sedemmiestne vozidlo. Či zodpovedá vašim požiadavkám je už len na vás.

– GALÉRIA –